Rada guvernérov Európskej centrálny banky (ECB) dnes rozhodla o ďalšom znížení základnej úrokovej sadzby o 0,25 percentného bodu na 2,5 percenta. K tomuto rozhodnutiu pomohla nižšia inflácia. Práve vysoký rast cien sa snažila skrotiť vyššími úrokovými sadzbami.
„Proces dezinflácie rovnomerne pokračuje. Inflácia sa naďalej vyvíja zhruba v súlade s očakávaniami našich odborníkov, pričom najnovšie projekcie sa nachádzajú v tesnej blízkosti predchádzajúceho inflačného výhľadu,“ informovala ECB. Celková inflácia by podľa ich očakávaní mala v tomto roku dosiahnuť priemerne 2,3 %, v roku 2026 by to malo byť 1,9 % a v roku 2027 by sa mala dostať na 2,0 %.
Inflácia by sa podľa ECB mala trvalo ustáliť v blízkosti strednodobého cieľa Rady guvernérov 2 %. „Domáca inflácia zostáva vysoká, najmä vzhľadom na ďalšie výrazne oneskorené prispôsobovanie miezd a cien v určitých sektoroch predchádzajúcemu prudkému rastu inflácie. Mzdový rast sa však v súlade s očakávaniami zmierňuje a jeho vplyv na infláciu čiastočne absorbujú zisky,“ tvrdí centrálna banka.
„Tento fiškálny stimul by mal priniesť posilnenie ekonomického rastu a môže aj rozprúdiť širšiu debatu v ECB o ďalšom smerovaní sadzieb a jeho rozsahu. Táto diskusia však môže trvať nejaký čas. Napriek očakávanému ďalšiemu poklesu sadzieb ECB v najbližších mesiacoch, dnes rástli požadované výnosy a to najmä dlhšie. Rástol aj sklon výnosovej krivky, ergo dlhší koniec išiel hore rýchlejšie reflektujúc tak posledné udalosti,“ vraví hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Dopady dnešného zníženia sadzieb ECB na komerčné sadzby u nás bude podľa makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša výrazne limitovať vyššia cena dlhých peňazí. Výnosy na 10-ročných dlhopisoch v posledných dňoch totiž rastú v reakcii na plány Európy zbrojiť v objeme stoviek miliárd eur, čo podľa neho bude tlačiť aj na cenu dlhých peňazí a znižovať priestor pre znižovanie úrokových sadzieb na dlhších sadzbách.
Hypotéky s dlhšou viazanosťou úrokovej sadzby by mali zlacňovať iba pozvoľne, čo podľa M. Kočiša prirodzene ovplyvní aj pokračujúce oživenie na realitnom trhu. „Zníženia možno očakávať na kratších viazanostiach. Keďže očakávame postupnú stabilizáciu sadzieb, možno očakávať, že v priebehu nasledujúcich kvartálov sa normalizujú úrovne výnosov, teda úrokové sadzby na kratších viazanostiach klesnú pod úroveň dlhých viazaností,“ tvrdí M. Kočiš.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
