Hoci sa väčšina ľudí na Slovensku považuje za konzervatívnych investorov, investície do korporátnych dlhopisov prudko rastú. Kým pred dvomi rokmi Národná banka Slovenska odhadovala, že investície v korporátnych dlhopisoch dosahujú 3,1 miliardy eur, v súčasnosti je to už takmer 3,9 miliardy. Nárast o 800 miliónov eur je dvojnásobný v porovnaní s tým, ako vzrástli investície do podielových fondov. Upozornila na to spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko.
„Kým objem korporátnych dlhopisov nakúpených Slovákmi narástol za dva roky o 800 miliónov eur, do podielových fondov investovali obyvatelia Slovenska investovali za rovnaký čas len 400 miliónov eur,“ povedal finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Pred priamym investovaním do dlhopisov pritom už viackrát varovala aj NBS.
Vysoký záujem o dlhopisy si M. Búlik vysvetľuje tromi faktormi. Prvým je, že dlhopisy predávajú známe mená ako Penta, J&T, Across či Proxenta. „Ľudia majú vyššiu dôveru k menám, ktoré sú im známe z bežného života a predpokladajú, že za dlhopisy ručí daná firma svojím majetkom. V praxi tomu tak, žiaľ, vo väčšine prípadov nie je,“ tvrdí M. Búlik.
Druhým faktorom je, že väčšina investorov chce dosiahnuť vysoké zhodnotenie. „Podstupovanie zbytočného rizika v snahe získať čo najvyššie zhodnotenie vidíme na Slovensku už od 90. rokov. Ľudia sa zjavne nepoučili z Drukosu a BMG Holdingu a keď sa objaví úrok 7, 8 či 10 % ročne, chcú ho mať. V skutočnosti by sa mali podozrievavo pýtať, prečo je niekto ochotný platiť držiteľovi dlhopisu dvojnásobný úrok voči bankovému úveru,“ vysvetľuje M. Búlik.
Investorov lákajú mnohé dlhopisy aj tým, že sa tvária ako termínované vklady, keďže emitent sľubuje vrátiť investorovi istinu a k tomu vysoký úrok. „Dlhopis sa v ničom nepodobá na termínovaný vklad. Prísľub úroku a splatenia bez kvalitného zabezpečenia dlhopisu nič neznamená,“ hovorí M. Búlik.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: