V lete začne Európska centrálna banka (ECB) pomaly zvyšovať úrokové sadzby. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra prvým očakávaným krokom bude zvýšenie o 0,25 % v lete.
(Inzercia)
Vyššie sadzby sa podľa P. Kažimíra pretavia do vyšších úrokov na hypotékach, na podnikateľských či spotrebiteľských úveroch. „Neprichádza však žiaden šialený skokový, ani raketový rast úrokov,“ tvrdí v komentári pre médiá P. Kažimír.
Dôvodov, prečo musí ECB zvýšiť úroky je viacero. Tým najdôležitejším je vysoký rast cien a riziká, ktorú sú s ním spojené. „Inflácia na Slovensku je dvojciferná a je viac než pravdepodobné, že dvojciferná ostane aj na budúci rok,“ vraví P. Kažimír.
Hlavnou príčinou rastúcich cien v eurozóne sú podľa neho naďalej vyššie náklady na energie, výrazne rastú aj ceny potravín a mnohých ďalších tovarov a služieb. „Inflácia v eurozóne, aj u nás doma, je oveľa, oveľa vyššia, ako by sme chceli, a vysoká ešte určitý čas zostane,“ uvádza P. Kažimír.
Okrem vysokej inflácie bude podľa neho problémom aj to, že v blízkej budúcnosti bude ekonomika rásť pomalšie než sme očakávali. „Brzdí ju vojna na Ukrajine, vysoké náklady na energie a väčšia neistota. K prehĺbeniu problémov v medzinárodnom obchode zároveň neustále prispievajú pandemické reštrikcie v Číne.“
Aj keď NBS predstaví svoju prognózu vývoja ekonomiky a inflácie na budúci týždeň, P. Kažimír už teraz píše, že to „nebude veľmi príjemné čítanie.“
Zvyšovanie úrokov o 0,25 % bude predstavovať len začiatok sprísňovania menovej politiky. „Na jeseň, konkrétne v septembri, budeme pokračovať so zvyšovaním sadzieb a tu už jednoznačne vidím potrebu zrýchliť tempo a doručiť zvýšenie o 0,50 %. Je z môjho pohľadu rozumnejšie konať preventívne, než sa potom chytať za hlavu, prečo sme otáľali. Prichádzajúce dáta ma len utvrdzujú v tom, že nie je dôvod váhať. Záporné úrokové sadzby musia byť v septembri minulosťou,“ myslí si P. Kažimír.
Guvernér vraví, že bez ohľadu na súčasné nastavenie menovej politiky nás čakajú štvrťroky slabého rastu, možno v niektorých krajinách eurozóny aj prechodné obdobie mierneho poklesu. „Najdôležitejšie však je, že v horizonte roku 2024 a ďalej to pre ekonomiku vyzerá priaznivo, čo je dobrá správa tak pre trh práce, ako aj pre rozpočet domácností. Ide leto, ktoré bude z pohľadu prichádzajúcich údajov o dianí v eurozóne horúce. Pri pohľade do budúcnosti som však optimista,“ dodal P. Kažimír.