Nový americký prezident Donald Trump vyhlásil, že na získanie kontroly nad Grónskom nevylučuje ekonomické ani vojenské kroky. Tento ostrov, hoci má len okolo 60-tisíc obyvateľov a autonómiu v rámci Dánskeho kráľovstva, sa tak opäť dostal do centra záujmu Spojených štátov, Európskej únie a NATO.
Grónsko už dlhšie uvažuje o možnosti úplnej nezávislosti. V apríli 2025 ho čakajú voľby, v ktorých je témou aj referendum o odtrhnutí od Dánska. Prípadné „áno“ by však znamenalo koniec dánskej finančnej podpory, ktorá v súčasnosti tvorí veľkú časť príjmov krajiny. Podľa analýza spoločnosti Coface je krajina veľmi závislá od podpory dánskej vlády vo forme “bloktilskud”, blokového grantu, ktorý tvorí približne polovicu štátnych príjmov. Až polovica grónskeho pritom vývozu smeruje do Dánska a 60 % dovozu Grónska pochádza z Dánska.
Trumpova administratíva vidí v Grónsku potenciál nielen pre obranu, ale aj pre surovinové zdroje. Spojené štáty už na ostrove prevádzkujú vesmírnu základňu Pituffik, strategicky blízku Arktíde a ruskému územiu. Hospodárske vyhliadky Grónska sú navyše späté so vzácnymi minerálmi a možnými novými obchodnými trasami, ak sa oblasti v blízkosti severného pólu postupne stanú splavnejšími.
Ekonómovia pripomínajú dôležitosť tamojších zásob pre Washington. „Grónsko je z amerického hľadiska mimoriadne dôležité z troch hlavných hľadísk: obrany, obchodu a kritických nerastných surovín,“ upozorňuje Jonathan Steenberg, ekonóm spoločnosti Coface pre severnú Európu.
Napriek týmto faktorom sú v Grónsku zatiaľ len dve aktívne bane a tamojší politici presadzujú prísne environmentálne opatrenia. Budúcnosť ostrova preto zostáva neistá. Ak sa obyvatelia priklonia k samostatnosti, Grónsko bude musieť nájsť nový zdroj financií či podporu od inej veľmoci, či už ostane v dohode s Dánskom, alebo sa prikloní k USA či Číne. Zámer prezidenta Trumpa však už teraz ukazuje, že tento rozľahlý a riedko obývaný ostrov má pre Američanov kľúčový geopolitický význam.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: