Slovenská republika v poslednom roku výrazne zvýšila svoju závislosť od zahraničných investorov. Najnovšie údaje za október ukazujú, že podiel štátneho dlhu v rukách zahraničných subjektov dosiahol 53,4 %, čo je nárast o 6,1 percentuálneho bodu oproti minulému roku, kedy bol tento podiel na úrovni 47,3 %. Tento podiel podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša patrí medzi najvyššie v histórii a naznačuje výrazný posun v štruktúre financovania štátu.
Pred rokom mali domáci investori väčší podiel na držbe vládnych dlhopisov, pričom držali takmer 53 % oproti 47 % zahraničných subjektov. V októbri tohto roku sa však situácia obrátila – zahraničné financovanie sa dostalo nad 53 %, zatiaľ čo podiel domácich investorov klesol pod 47 %. Tento trend môže mať dlhodobé dôsledky na stabilitu štátneho financovania, keďže domáce zdroje bývajú spravidla spoľahlivejšie.
Celkový dlh Slovenska, ktorý zahŕňa záväzky voči domácim aj zahraničným investorom, dosiahol koncom októbra hodnotu približne 73,4 miliardy eur, pričom väčšina bola vo forme vládnych dlhopisov v hodnote 69,3 miliardy eur. V tomto roku si štát cez vládne dlhopisy už napožičiaval takmer 13 miliárd eur, pričom sa očakáva ešte jedna aukcia do konca roka.
„Štátu v tomto náraste dlhového financovania pomáha uvoľnená dlhová brzda po voľbách, nárast hotovostnej rezervy, ako aj stále relatívne dobré externé prostredie,“ vraví M. Gábriš. Slovenské financie však už podľa neho čelia vyšším nákladom na obsluhu dlhu, keďže nulové či záporné úrokové sadzby sú minulosťou. Aktuálne uvoľňovanie menovej politiky zo strany Európskej centrálnej banky je pre vládu priaznivé, no aj tak sa očakáva nárast úrokových nákladov oproti predchádzajúcej dekáde.
K rastu hrubého dlhu prispelo aj zvýšenie hotovostnej rezervy až na úroveň 8 % HDP, čo je pravdepodobne jedna z najvyšších úrovní v histórii. V prípade priaznivého vývoja by zníženie tejto rezervy mohlo prispieť k redukcii hrubého dlhu. „Znižovanie hrubého dlhu sa preto bude môcť realizovať aj cez zníženie tejto rezervy ak to situácia dovolí. Dôveryhodné a stabilné verejné financie sú preto dôležité. Momentálne pri desaťročnom dlhu ešte stále platíme druhú najvyššiu rizikovú prirážku v Eurozóne po Taliansku,“ dodal M. Gábriš.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
