Štát by mal ísť pri obnovách verejných budov príkladom. Realita je však iná. Verejný sektor pri obnovách svojich budov je oproti komerčnému sektoru výrazne pozadu. Upozornila na to platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) s tým, že ak chce krajina plniť ambiciózne klimatické ciele a zbavovať sa závislosti od fosílnych palív, investície z plánu obnovy budú musieť flexibilnejšie smerovať do ambicióznejších obnov verejných budov.
Inšpirovať sa štát môže podľa BPB v komerčnom sektore. „Pri definovaní kvality je nutné zamerať sa nielen na potrebu znižovanie energetickej náročnosti, ktorá je bezpochyby dôležitá, ale nezabúdať ani na ďalšie prvky kvality ako napr. adaptácia na zmenu klímy, udržateľnosť stavebných materiálov či kvalita vnútorného prostredia,“ doplnil analytik platformy BPB Richard Paksi.
Z pohľadu samospráv je podľa BPB nutné lepšie systematické plánovanie výziev, lepšia koordinácia so štátom a umožnenie zdieľanie dobrých príkladov z praxe. Ako dodali odborníci z platformy, verejná správa a samospráva má spravidla zložitejšie podmienky a vyššiu byrokratickú záťaž, než súkromný sektor. Komplikovanejší je aj mechanizmus získavania finančných prostriedkov a plánovania rozpočtov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: