Sprostredkovateľom hrozí špeciálny odvod. Zobral by im 12 percent zisku

Poslanci budú rozhodovať o tom, či sa odvod z regulovaných odvetví zvýši a rozšíri aj na ďalšie subjekty. Poslanec Milan Vetrák (Oľano) predložil návrh, podľa ktorého by odvod mali platiť všetky subjekty, na ktoré dohliada Národná banka Slovenska s výnimkou bánk. Štátu by mali na odvode každý mesiac platiť jedno percento zo svojho celoročného zisku pred zdanením, za rok by tak zaplatili 12 percent.

Dnes platia odvod napríklad poisťovne, energetické spoločnosti či farmaceutické firmy. Jeho výška v tomto roku dosahuje 0,363 percenta mesačne. To znamená, že aj pre firmy, ktoré platia odvod už v súčasnosti, by sa jeho výška takmer strojnásobila.

Ak parlament návrh novely zákona schváli, odvod z regulovaných odvetví budú musieť platiť okrem iných aj sprostredkovatelia. Platiť odvod z regulovaných odvetví budú len najväčšie firmy na trhu. Už dnes platí, že špeciálny odvod sa vzťahuje len na spoločnosti, ktorých zisk pred zdanením presahuje tri milióny eur. Vlani bolo na Slovensku sedem samostatných finančných agentov, ktorí túto hranicu prekročili. Podľa údajov Národnej banky Slovenska má sedem najväčších spoločností na Slovensku aktuálne zazmluvnených približne 6-tisíc podriadených finančných agentov.

Ak by sprostredkovatelia platili tento odvod už vlani, štátu by celkovo poslali takmer 4,8 milióna eur. Napríklad spoločnosť Partners Group SK, ktorá je najziskovejším samostatným finančným agentom na trhu, by podľa minuloročných výsledkov na odvode každý mesiac platila približne 120-tisíc eur. Za rok by tak štátu poslala vyše 1,4 milióna eur.

Koho najviac zasiahne odvod z regulovaných odvetví

Keďže odvod by mali platiť len firmy so ziskom nad tri milióny eur, minimálna suma, ktorú štát od takejto spoločnosti zinkasuje, bude 30-tisíc eur mesačne, respektíve 360-tisíc eur za rok. Práve firmy, ktoré sa len tesne prehupnú cez hranicu, od ktorej budú povinné platiť odvod z regulovaných odvetví, nová povinnosť zasiahne najviac. Generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Darina Huttová pripúšťa, že týmto spoločnostiam môže hroziť až ukončenie činnosti.

„Únosnosť tohto odvodového zaťaženia ukáže blízka budúcnosť. Štát by sa mal sústrediť na vytvorenie transparentného daňového systému, a nie na mimoriadne odvody, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, ako sme to videli u niektorých finančných inštitúcií,“ vraví D. Huttová.

Prezident Slovenskej asociácie sprostredkovateľov v poisťovníctve Miloš Gáfrik považuje celý predkladaný návrh za cestu s nejasným koncom. „Vzhľadom k tomu že pán poslanec obišiel Národnú banku Slovenska či Ministerstvo financií Slovenskej republiky či prakticky celý finančný trh, nevieme odhadnúť, aký výsledný návrh predkladanej novely bude prijatý v parlamente. Situácia ohľadom predkladaného návrhu sa nám javí nejasná a neprehľadná,“ vraví M. Gáfrik. Preto zatiaľ asociácia nerobila presné finančné prepočty dopadov, keďže nie je jasné, čo presne poslanci napokon schvália.

Podobné mimoriadne dane či odvody väčšinou zaplatia v koncových cenách zákazníci. V prípade sprostredkovateľov je to komplikovanejšie. Makléri totiž dostávajú províziu od finančnej inštitúcie za to, že jej prinesú nového klienta. Samotní klienti za služby finančných sprostredkovateľov priamo neplatia, platia však finančnej inštitúcii poplatky, ktoré sú určené práve na odmenu pre agenta.

Kým napríklad pri investičných produktoch sprostredkovatelia dokážu ovplyvniť výšku poplatku a teda aj svojej provízie, pri hypotékach takúto možnosť nemajú. Banky pritom v poslednom období znižujú provízie z hypoték pre sprostredkovateľov. Už dnes sa tak mnohí agenti, ktorí sa sústreďujú na sprostredkovanie hypoték, musia vyrovnať s tým, že dostávajú za svoju prácu menej peňazí.

Zahraničné subjekty budú mať výhodu

Veľké firmy, ktoré budú musieť platiť tento odvod, by si mohli síce tento výpadok vykompenzovať tým, že znížia provízie, ktoré dostávajú konkrétni sprostredkovatelia, ale tým by sa zase dostali do nevýhody v porovnaní s menšími firmami. Tie by si mohli dovoliť platiť agentom vyššie provízie, keďže by nemuseli platiť odvod z regulovaných odvetví. M. Gáfrik vraví, že nepredpokladá, že by si samostatní finanční agenti premietli tento odvod do províznych schém, ale za pravdepodobnejšie považuje „potenciálne zastavenie rozvojových projektov u agentov a s tým súvisiaci pokles kvality poskytovaných služieb.“

Dve asociácie sprostredkovateľov, Asociácia leasingových spoločností a Asociácia obchodníkov s cennými papiermi vo svojom spoločnom stanovisku upozornili aj na to, že tento „návrh nezasahuje subjekty pôsobiace na finančnom trhu Slovenskej republiky so sídlom mimo Slovenskej republiky, čím domáce subjekty priamo diskriminuje oproti subjektom finančného trhu pôsobiacim na Slovensku zo zahraničia.“

Podľa D. Huttovej je dnes ťažké povedať, na koho nový odvod nakoniec doľahne. „Tak nepremyslený návrh zákona, predložený bez akejkoľvek diskusie, so šokujúcou účinnosti odvodovej povinnosti, samozrejme, postihne celé siete sprostredkovateľov, konkrétne dopady sme nemohli ani včas analyzovať, vzhľadom na nenormálny spôsob predloženia zmien tohto zákona,“ tvrdí.

Zástupcovia spoločností, ktorých sa má odvod z regulovaných odvetví po novom týkať, považujú za problém aj to, že o návrhu novely zákona neprebehla žiadna odborná diskusia. Tú by privítala aj Národná banka Slovenska (NBS). „Poslanecký návrh zákona by mal prejsť riadnym pripomienkovým konaním. Naše pripomienky plánujeme adresovať v rámci spomínaného medzirezortného pripomienkového konania v prípade, ak sa bude konať,“ povedal hovorca NBS Peter Majer.