Na zoznam regulovaných subjektov, ktoré musia platiť osobitný odvod, sa v budúcom roku majú dostať všetky subjekty, ktorých podnikanie reguluje Národná banka Slovenska. Okrem bánk, od ktorých vláda očakáva najviac peňazí, sa medzi platiteľmi osobitného odvodu ocitnú aj sprostredkovatelia či lízingové spoločnosti.
O tom, či budú musieť sprostredkovatelia alebo lízingové spoločnosti platiť osobitný odvod, rozhodne ich zisk pred zdanením. Hranica, od ktorej budú musieť štátu okrem dane z príjmu posielať ďalšie peniaze navyše, je na úrovni troch miliónov eur. Ak niekto zarobí o cent menej, osobitnému odvodu sa vyhne. V prípade, že zisk niektorej spoločnosti sa bude pohybovať tesne nad touto hranicou, oplatí sa jej robiť všetko preto, aby sa medzi subjekty, ktoré musia tento odvod platiť, nedostala. Ušetriť tak môže desaťtisíce eur.
Odvod sa počíta zo základu dane a dosahuje 0,363 percenta mesačne. Za rok tak regulované subjekty zaplatia na osobitnom odvode 4,356 percenta zo svojho zisku. K tomu navyše zaplatia aj 21-percentnú daň z príjmov právnických osôb. Zaplatený odvod si môžu dať do nákladov, čo znamená, že ich daň z príjmu bude o niečo nižšia.
Kto bude musieť platiť odvod
Z rebríčka najväčších sprostredkovateľov vyplýva, že vlani dosiahlo zisk pred zdanením prevyšujúci tri milióny eur päť sprostredkovateľských spoločností. Ide o Respect Slovakia, UniCredit Broker, OVB Allfinanz Slovensko, Fingo.sk a Partners Group SK. Rok predtým takýto zisk malo sedem spoločností.
Najvyšší zisk spomedzi sprostredkovateľov dosiahol v roku 2022 Respect Slovakia. Jeho zisk pred zdanením bol 9,044 milióna eur. Ak by sa odvod počítal z tohto čísla, znamenalo by to, že by mal Respect každý mesiac poslať štátu takmer 33-tisíc eur. Za rok by to bolo necelých 394-tisíc eur.
Sprostredkovatelia by mali začať platiť odvod už od januára budúceho roku. Táto povinnosť sa na nich vzťahuje vtedy, ak výsledok ich hospodárenia za rok 2023 bude aspoň na úrovni troch miliónov eur.
Firmy, ktorým vznikne povinnosť platiť osobitný odvod, budú musieť do konca januára doručiť daňovému úradu písomné oznámenie. Keďže vláda predpokladá, že v januári ešte nemusia podnikatelia poznať definitívny výsledok svojho hospodárenia, postačí jej aj odhad predpokladaného zisku.
Sprostredkovateľom sa neoplatí tento odhad podceniť, keďže pri osobitnom odvode prebieha zúčtovanie. V ňom sa porovná dosiahnutý zisk so zaplateným odvodom. A ak firma dosiahla vyšší zisk, než z akého platila odvod, bude ho musieť následne doplatiť. Je to podobné ako pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Dôležitejšie sú banky
Ak by sa odvod platil už v tomto roku na základe výsledkov minuloročného hospodárenia, celkovo by päť sprostredkovateľských firiem, ktorých by sa táto povinnosť týkala, odviedlo štátu 1,147 milióna eur. Otázne je, či tohtoročný zisk maklérskych firiem bude na minuloročnej úrovni. Vysoké úrokové sadzby totiž spôsobili, že sa predáva výrazne menej hypoték, čo sa odráža aj na príjmoch sprostredkovateľov. Firmy, ktoré nedokázali prepad hypoték plnohodnotne nahradiť inými produktmi, tak môžu čeliť prepadu zisku.
Oveľa dôležitejšie pri osobitnom odvode sú banky. Pri nich ministerstvo financií navrhuje sadzbu odvodu až na úrovni 30 percent. Táto sadzba by sa mala postupne znižovať až na 15 percent v roku 2027.
Vláda plánuje, že rozšírenie odvodu na ďalšie subjekty jej prinesie v budúcom roku 336 miliónov eur. Najväčšiu časť z tejto sumy zaplatia práve banky. Počas prvých desiatich mesiacov tohto roku ich čistý zisk zatiaľ dosiahol 970 miliónov eur. Ak sa v posledných dvoch mesiacoch nič mimoriadne nestane, čistý zisk bánk prvýkrát prekročí miliardu eur. Finančné domy tak pravdepodobne budú najväčším platcom osobitného odvodu.
Inšpirácia v Oľano
Pridať sprostredkovateľov na zoznam platcov osobitného odvodu, chcel už v minulom volebnom období poslanec Oľano Milan Vetrák. Ten navrhoval, aby sa medzi platiteľov odvodu dostali všetky subjekty, na ktoré dohliada Národná banka Slovenska, s výnimkou bánk. Vláda Igora Matoviča totiž bankám zrušila bankový odvody a podpísala s nimi memorandum, v ktorom sa zaviazalo, že ho znovu nezavedie. Banky sa aj tak obávali, že v parlamente by sa pozmeňovacím návrhom mohli dostať medzi platiteľov odvodov.
M. Vetrák okrem toho navrhoval aj zvýšenie odvodu pre všetky subjekty na jedno percento mesačne, teda na 12 percent ročne. Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) sa začiatkom tohto roku proti tomuto návrhu dôrazne ohradila. Sprostredkovatelia argumentovali aj tým, že nie všetky spoločnosti, ktoré majú povinnosť registrovať sa v NBS, patria pod regulované odvetvie.
AFISP tvrdil, že nová regulácia môže priamo či nepriamo zasiahnuť viac ako 25-tisíc finančných agentov, ktorí pôsobia pod hlavičkou desiatok spoločností, a vôbec preto nenapĺňajú definíciu oligopolu alebo monopolu.
Sprostredkovateľom sa nepáčilo ani to, že odvod mal rovnako ako teraz zasiahnuť len slovenské subjekty. Firmy, ktoré poskytujú na Slovensku služby zo zahraničia, sa odvod nedotkne. AFISP vo februári uviedol, že „návrh reálne zavádza dvojité daňovo-odvodové zaťaženie pri finančných produktoch, kde mimoriadny odvod platí finančná inštitúcia a tiež distribučné kanály finančného produktu, čo stavia našich miestnych podnikateľov do nevýhody oproti vyššie spomínaným zahraničným subjektom.“
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
