Ceny nehnuteľností klesajú už tretí štvrťrok po sebe. Medziročne zlacneli o 6,5 percenta a v porovnaní s vrcholom z júla minulého roku sú byty a domy lacnejšie až o deväť percent. To môže mnohých záujemcov o kúpu bytov motivovať k tomu, aby vyčkávali, či ceny ešte viac klesnú. To sa pritom nemusí oplatiť. Experti, ktorých oslovil nemecký Inštitút Ifo a Švajčiarsky inštitút hospodárskej politiky, očakávajú prudký rast cien nehnuteľností po celom svete vrátane Slovenska.
Z prieskumu vyplýva, že priemerné ceny nehnuteľností na celom svete by v nasledujúcich desiatich rokoch mali rásť o desať percent ročne. V západnej Európe by mal priemerný rast cien dosahovať 6,4 percenta a vo východnej Európe, kde bolo zaradené aj Slovensko, by ceny mali stúpať ročne o 14,9 percenta.
Slovensko patrí ku krajinám, kde ceny v rámci Európy porastú najrýchlejšie. Priemerne by sa mali zvyšovať tempom 13,9 percenta ročne. Najvyšší rast cien bývania výskumníci očakávajú v Litve, kde by nehnuteľnosti mali zdražovať každoročne až o takmer 20 percent.
Ceny nehnuteľností potiahne nahor zvyšujúci sa dopyt
„Rast cien nehnuteľností je spôsobený viac faktormi dopytu ako ponuky,“ hovorí výskumník Ifo Timo Wochner. Ceny nehnuteľností by mali rásť pre rastúcu životnú úroveň a zvyšujúce sa príjmy ale aj pre túžbu po väčšom životnom priestore. Zvyšovať dopyt po nehnuteľnostiach bude aj rast počtu obyvateľov vo svete. Ako dôvod vysokého nárastu cien to uviedlo 37 percent expertov.
Významnú úlohu zohráva aj práca z domu a zvyšujúci sa počet domácich kancelárií. „Faktory ponuky, ako sú obmedzené výrobné kapacity, vyššie ceny stavebných materiálov a nedostatok stavebných pozemkov, sú príčinou rastúcich cien nehnuteľností pre 27 percent expertov,“ vraví T. Wochner. Menovú politiku, infláciu a vládnu politiku uvádza ako faktory rastu cien nehnuteľností 12 percent respondentov.
Ifo upozorňuje, že očakávania o raste cien nehnuteľností v jednotlivých regiónoch výrazne korelujú s inflačnými očakávaniami. Reálny rast cien nehnuteľností bude pravdepodobne nižší ako ich nominálny rast.
Do prieskumu sa zapojilo celkovo 1 485 ekonomických expertiek a expertov zo 133 krajín. Ak sa ich predpovede potvrdia, bude to znamenať, že súčasný pokles cien je len prechodný.
Kupujúci si nemôžu dovoliť platiť vyššie splátky
Dnes ceny nehnuteľností na bývanie klesajú predovšetkým pre rastúce úrokové sadzby na hypotékach a vysokú infláciu. Zvyšovanie úrokových sadzieb znamená, že ľudia, ktorí si požičajú na bývanie, musia platiť výrazne vyššie mesačné splátky v porovnaní s tým, keby si úver zobrali pred pár rokmi. Ešte začiatkom minulého roku mohli záujemcovia o bývanie získať hypotéku s úrokom okolo 0,5 percenta. To znamená, že ak si niekto požičal 100-tisíc eur na 30 rokov, platil mesačnú splátku 299 eur. Dnes väčšina ľudí odchádza z banky s úrokom okolo 4,5 percenta. Rovnaký úver tak bude mať v súčasnosti mesačnú splátku na úrovni 507 eur.
Keďže množstvo dlžníkov ide pri hypotéke až na hranu dovolených možností, nemôžu si dovoliť platiť výrazne vyššiu splátku ako v minulosti. Respektíve banka im takýto úver nemôže schváliť. Ak by chcel niekto dnes platiť mesačnú splátku 299 eur pri 30-ročnej hypotéke, mohol by si požičať maximálne 59-tisíc eur. To znamená, že množstvo záujemcov o úver si nemôže požičať takú vysokú sumu ako pred rokom a pol. Predávajúci sú tak nútení ísť s cenami nadol.
Záujem o kúpu nehnuteľností brzdí aj vysoká inflácia. Tá domácnostiam ukrajuje čoraz väčšiu časť príjmu. Záujemcom o úver tak zostáva z výplaty čoraz menšia suma, ktorú môžu vynaložiť na splácanie úveru.
Ak sa naplnia prognózy expertov, bude pokles cien nehnuteľností len krátkodobý. Navyše, ak by aj ceny bytov ešte klesli, bude tento pokles vyvážený ďalším nárastom sadzieb na hypotekárnych úveroch. To znamená, že ľudia, ktorí si chcú zobrať hypotéku, môžu síce vyčkávaním dosiahnuť, že kúpna cena bude nižšia, ale banke budú napriek tomu platiť vyššiu splátku, ako keby si požičali dnes.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
