Úroky z hypoték na Slovensku naďalej rastú. V marci dosahoval priemerný úrok z úverov na bývanie 4,18 percenta. Ešte v januári bol priemerný úrok pod štyrmi percentami. Deje sa tak v situácii, keď vo väčšine krajín eurozóny hypotéky lacnejú. Vyplýva to z údajov Európskej centrálnej banky (ECB).
Kým v januári dosahoval priemerný úrok z hypoték v krajinách eurozóny 3,88 percenta, v marci to bolo už len 3,77 percenta. V štrnástich krajinách platiacich eurom od januára do marca hypotéky zlacneli, v šiestich naopak zdraželi. Najviac úroky stúpli na Slovensku.
O koľko platíme na splátkach viac?
Kto si dnes požičia 100-tisíc eur na 20 rokov, bude pri úroku 4,18 percenta, čo bol priemerný úrok z hypoték v marci na Slovensku, platiť mesačnú splátku vo výške 615,51 eura. Ak by sa výška úroku po celý čas splatnosti hypotéky nezmenila, tento dlžník by banke celkovo zaplatil 147 721,69 eura.
V prípade, že by úroková sadzba bola na úrovni priemeru v eurozóne (3,77 percenta), mesačná splátka by dosiahla 593,93 eura. Klient by tak mesačne platil za úver o 21,58 eura menej ako pri priemernom slovenskom úroku. V prípade, že by sadzba zostala po celý čas rovnaká, zaplatil by dlžník banke celkovo 142 543,12 eura. Za celý čas splatnosti by tak banke zaplatil o 5 179 eur viac ako v prípade priemerného slovenského úroku.
Hypotéky v eurozóne lacnejú predovšetkým z dôvodu očakávaného poklesu základnej úrokovej sadzby. S jej znižovaním začne ECB pravdepodobne v júni. Vysokými úrokmi sa snažila bojovať proti inflácii. Tú sa jej už podarilo skrotiť a preto môže začať znižovať sadzby. Podľa ekonómov sú takého očakávané zmeny sadzieb zahrnuté v trhových úrokoch.
Na Slovensku úroky nelacnejú predovšetkým pre obavy investorov zo stavu verejných financií. Aby vláda dokázala skrotiť rastúci dlh, potrebuje v nasledujúcich rokoch každoročne získať viac ako jednu miliardu eur – môže ísť o kombináciu navýšenia príjmov a zníženia výdavkov. Doteraz vláda nepredstavila konkrétny plán, ako sa popasuje s vysokým deficitom. Od zdravia verejných financií pritom závisí to, či bude štát schopný splácať svoje záväzky.
Investori, ktorí kupujú slovenské dlhopisy, tak považujú tieto cenné papiere za rizikovejšie a preto si pýtajú čoraz vyššie zhodnotenie. A práve od toho, za aký úrok si dokáže požičať vláda, sa odvíjajú aj úroky na hypotékach. Banky si totiž takisto musia požičiavať peniaze na to, aby mohli poskytovať úvery. A keďže vláda je v každej krajine považovaná za najdôveryhodnejšieho dlžníka, banky si požičiavajú vždy o niečo drahšie ako štát. To znamená, že ak si štát požičiava draho, banky si požičiavajú ešte drahšie a nemôžu znížiť úroky na hypotékach.
Ako sa zmenili úroky z hypoték v krajinách eurozóny (% p.a.)
Január 2024 | Marec 2024 | |
---|---|---|
Belgicko | 3,69 | 3,52 |
Cyprus | 5,05 | 4,59 |
Estónsko | 5,88 | 5,79 |
Eurozóna | 3,88 | 3,77 |
Fínsko | 4,12 | 4,21 |
Francúzsko | 3,59 | 3,5 |
Grécko | 4,58 | 4,25 |
Holandsko | 4,04 | 3,79 |
Chorvátsko | 3,64 | 3,77 |
Írsko | 4,25 | 4,28 |
Litva | 5,71 | 5,67 |
Lotyšsko | 5,88 | 5,96 |
Luxembursko | 4,32 | 4,11 |
Malta | 2,37 | 1,99 |
Nemecko | 3,85 | 3,83 |
Portugalsko | 4,05 | 3,83 |
Rakúsko | 4,02 | 4,09 |
Slovensko | 3,97 | 4,18 |
Slovinsko | 3,94 | 3,81 |
Španielsko | 3,76 | 3,49 |
Taliansko | 3,98 | 3,79 |
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: