Úroky z hypoték na Slovensku naďalej rastú. V marci dosahoval priemerný úrok z úverov na bývanie 4,18 percenta. Ešte v januári bol priemerný úrok pod štyrmi percentami. Deje sa tak v situácii, keď vo väčšine krajín eurozóny hypotéky lacnejú. Vyplýva to z údajov Európskej centrálnej banky (ECB).


(Inzercia)

Kým v januári dosahoval priemerný úrok z hypoték v krajinách eurozóny 3,88 percenta, v marci to bolo už len 3,77 percenta. V štrnástich krajinách platiacich eurom od januára do marca hypotéky zlacneli, v šiestich naopak zdraželi. Najviac úroky stúpli na Slovensku.

O koľko platíme na splátkach viac?

Kto si dnes požičia 100-tisíc eur na 20 rokov, bude pri úroku 4,18 percenta, čo bol priemerný úrok z hypoték v marci na Slovensku, platiť mesačnú splátku vo výške 615,51 eura. Ak by sa výška úroku po celý čas splatnosti hypotéky nezmenila, tento dlžník by banke celkovo zaplatil 147 721,69 eura.

V prípade, že by úroková sadzba bola na úrovni priemeru v eurozóne (3,77 percenta), mesačná splátka by dosiahla 593,93 eura. Klient by tak mesačne platil za úver o 21,58 eura menej ako pri priemernom slovenskom úroku. V prípade, že by sadzba zostala po celý čas rovnaká, zaplatil by dlžník banke celkovo 142 543,12 eura. Za celý čas splatnosti by tak banke zaplatil o 5 179 eur viac ako v prípade priemerného slovenského úroku.

Hypotéky v eurozóne lacnejú predovšetkým z dôvodu očakávaného poklesu základnej úrokovej sadzby. S jej znižovaním začne ECB pravdepodobne v júni. Vysokými úrokmi sa snažila bojovať proti inflácii. Tú sa jej už podarilo skrotiť a preto môže začať znižovať sadzby. Podľa ekonómov sú takého očakávané zmeny sadzieb zahrnuté v trhových úrokoch.

Na Slovensku úroky nelacnejú predovšetkým pre obavy investorov zo stavu verejných financií. Aby vláda dokázala skrotiť rastúci dlh, potrebuje v nasledujúcich rokoch každoročne získať viac ako jednu miliardu eur – môže ísť o kombináciu navýšenia príjmov a zníženia výdavkov. Doteraz vláda nepredstavila konkrétny plán, ako sa popasuje s vysokým deficitom. Od zdravia verejných financií pritom závisí to, či bude štát schopný splácať svoje záväzky.

Investori, ktorí kupujú slovenské dlhopisy, tak považujú tieto cenné papiere za rizikovejšie a preto si pýtajú čoraz vyššie zhodnotenie. A práve od toho, za aký úrok si dokáže požičať vláda, sa odvíjajú aj úroky na hypotékach. Banky si totiž takisto musia požičiavať peniaze na to, aby mohli poskytovať úvery. A keďže vláda je v každej krajine považovaná za najdôveryhodnejšieho dlžníka, banky si požičiavajú vždy o niečo drahšie ako štát. To znamená, že ak si štát požičiava draho, banky si požičiavajú ešte drahšie a nemôžu znížiť úroky na hypotékach.

Ako sa zmenili úroky z hypoték v krajinách eurozóny (% p.a.)

Január 2024Marec 2024
Belgicko3,693,52
Cyprus5,054,59
Estónsko5,885,79
Eurozóna3,883,77
Fínsko4,124,21
Francúzsko3,593,5
Grécko4,584,25
Holandsko4,043,79
Chorvátsko3,643,77
Írsko4,254,28
Litva5,715,67
Lotyšsko5,885,96
Luxembursko4,324,11
Malta2,371,99
Nemecko3,853,83
Portugalsko4,053,83
Rakúsko4,024,09
Slovensko3,974,18
Slovinsko3,943,81
Španielsko3,763,49
Taliansko3,983,79
Zdroj: ECB

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:


(Inzercia)